Po veľmi dlhom čase pridávam príspevok o cestovaní, a celkom som sa na jeho napísanie tešila. V prvom rade musím povedať, že Srí Lanka je skutočne rajom pre vegánov, a sama ľutujem, že som tak dlho váhala navštíviť ju – takmer 3 roky váhania! Zohnať vegánske jedlo kdekoľvek je tam úplne prirodzené, a okrem jedla samozrejme, oplatí sa ju navštíviť pre jej bohatú kultúru, krásne nekonečné pláže s oranžovým pieskom, nádherné zelené hory, skvelé ceny, a mnoho ďalším cestovateľským zážitkom – spomeniem ešte zopár napr. surfový raj, raj voľne žijúcich zvierat, a tiež všade milí a usmievaví ľudia.

Ako som spomínala, nad Srí Lankou sme spolu s manželom dlho váhali, každý rok navštívime aspoň 1 exotickú krajinu, boli sme už na Kube, v Thajsku, v Mexiku či na Bali, a túto zimu sme rozmýšľali buď nad Indiou, Vietnamom, alebo Srí Lankou. Mňa osobne presvedčili krásne fotky a miesta, ktoré som z tohto ostrova našla na Instagrame, a tiež moja mamka, ktorá tam bola pred 2 rokmi, a občas ju spomína – aké tam bolo skvelé jedlo, skvelé výlety, všetko lacné, a milí a vďační ľudia. Jediná vec, ktorej som sa bála bola špina! Avšak v Ázii s tým treba rátať – odpad plávajúci v oceánoch, v uliciach a nečistá voda. Je to žiaľ krutá realita, a je smutné, že obyvatelia týchto krajín nemajú v náture udržiavať poriadok a separovať odpad, týmto štýlom ničia svoje vlasti a vlastne aj planétu.

Začiatkom marca sme teda odleteli na Srí Lanku, leteli sme z Viedne do Dohy (Qatar), tam sme mali minimálny prestup 55 minút do Colomba, stihli sme to len tak tak, 5 minút sme teda čakali na otvorenie Gate. Let trval 5 a 5 hodín, čo je si myslím v pohode zvládnuteľné. Keď sme tam doleteli bolo ráno 8 hodín a po vystúpení z lietadla nás prefackal horúci a vlhký vzduch – vo Viedni bolo deň predtým sychravo a +6°C.  Mali sme vybavený transfer na hotel, ktorý bol 2 hodiny od Colomba. Hotel sa nachádzal na krásnom mieste z jednej strany bola rieka a z druhej strany oceán, z izby sme mali výhľad na rieku a magický východ slnka. Kým sme sa aklimatizovali trvalo to 2 až 3 dni, zvykali sme si na pikantné jedlo, plávali v oceáne a navštevovali mestečko Aluthgama a jeho pamiatky. Natrafila som na jedného-dvoch milých sprievodcov, ktorým som povedala, čo chcem vidieť, čo chcem jesť – vegánske jedlo, a že mám rada zvieratá, a tí mi každý deň prispôsobili program, a musím povedať za minimálnu cenu 5-10 eur za program.

 

 

 

 

 

 

Čo sa týka stravy moje jedlo bolo každý deň v podstate rovnaké 😀 Na raňajky ovocie, ochutnala som tam mnoho exotického ovocia prvý krát v živote – napríklad starfruit, rosefruit, guavu, rambutan, či ružový banán, no a obedy a večere boli ich tradičné zeleninové karí, strukovinová kaša a príloha buď ryža, cestoviny napríklad s hrozienkami, alebo kardamónom, alebo zemiaky s cesnakom, či hráškom. Desiatu ani olovrant som nemávala, pila som len vodu, alebo čerstvú kokosovú vodu, a zmrzlinu som tam žiaľ nemala ani raz, pretože som na vegánsku nenatrafila nikde – iba na smotanové s kravským mliekom.

 

 

 

 

 

 

 

Na Srí Lanke žije mnoho zvierat vo voľnej prírode, a z nie malej časti aj v zajatí. A okrem nich mnoho zvierat žije na ulici, najmä psy a mačky, a tiež kravy. Sú ignorované, občas im miestni a tiež turisti dajú vodu a jedlo, adoptovať si ich domov však nikto nechce. Vo voľnej prírode som zazrela vlastne len opičky, netopierov, veveričky, varana, a môj muž jednu obrovskú 300 kilovú korytnačku na pláži. Tá bola chuderka otočená na pancieri a stráž musela zavolať loďku so záchranármi, ktorí korytnačku vzali naspäť hlbšie do oceánu. Zvierat v zajatí je žiaľ teda dosť, ostatné žijú našťastie v džungli v strede ostrova, najhoršie sú na tom však slony. Tieto inteligentné a citlivé zvieratá pytliaci stále zabíjajú kvôli klom, alebo ich oberú o kly, a neraz ich mláďatá umiestnia do sirotincov, a stávajú sa miestnou atrakciou. Túto atrakciu som nenavštívila, avšak 2 sloníkov som vídavala pri budhistickom kláštore. Budhistickí mnísi ich majú na reťazi priviazané o strom a 10x ročne ich počas osláv oblečú a berú do ulíc. Bola aj dodnes som smutná z takéhoto prístupu ku slonom, a tiež z toho, že sa im nedá nijako pomôcť. Dúfam, a modlím sa, aby ich utrpenie skončilo, a aby ich vrátili do prírody.

 

 

 

 

Jednou z príjemných zážitkov bolo asi na 7.deň dovolenky surfovanie na Mirissa beach, kurz ma stál pre informáciu 25 eur a čo ma fascinovalo, inštruktor chcel odomňa, aby som sa hneď postavila na surfovaciu dosku 😀 a čudoval sa, že to hneď nedokážem. Bolo to inak úsmevné, vlny ma zakaždým zhodili z dosky a priviazaná nohou o dosku to bolo tiež nič moc. Chce to tréning a skúšať, skúšať, skúšať, za pol dňa sa človek podľa mňa nenaučí surfovať, a už vôbec nie také drevo ako som ja. 😀 Takže nabudúce až budem na Srí Lanke mám predsavzatie naučiť sa surfovať, pretože je to úžasný a zábavný šport, nabudúce si na to vyhradím viac dní teda.

Po surfovaní som cestou navštívila mini farmu, kde pestovali cejlónsku škoricu a fabriku, kde sa ťaží mesačný kameň. Tento kameň je jedinečný na svete, má modrastú farbu a ťaží sa len na Srí Lanke, z kameňa sa vyrábajú rôzne šperky, a ja som si tam kúpila 2 kamene – Aquamarín a Mesačný kameň a tiež prstienok s týmto kameňom, pre informáciu stál v prepočte 16 eur. Bola to minimálna cena, v obchodoch so šperkami sú podobné prstene niekoľko násobne aj 3-5x vyššie.

 

 

 

 

 

 

 

 

Po niekoľkých dňoch oddychu na pláži a túlaní sa po mestečku som šla na skupinový výlet do mesta Kandy, ktoré je v strede ostrova. Cesta tam trvala takmer 4 hodiny, najprv sme sa zastavili na raňajky, odtiaľ sme šli do neďalekej ajurvédskej záhrady, kde som si po prednáške o ajurvédskych jedlách a kozmetike zakúpila fajn výrobky, napr. vonný olej, koreniny, vanilkový extrakt a ružovú vodu. Hlavným cieľom tejto cesty bol budhistický kláštor v Kandy, kde je umiestnený za zlatou stenou 1 Buddhov zub. V kláštore musel mať každý zahalené plecia a nohy, byť bosý, a na niektorých miestach bolo zakázané fotiť – napríklad selfie so sochou Buddhu bolo zakázané. Kláštor sa mi veľmi páčil, všade boli kvety, voňali tam vonné tyčinky, bolo tam však milión ľudí. 😀 Po návšteve tohto kláštora sme šli do botanickej záhrady v Kandy a tam sme si dali lunch – nejaké zeleninové karí s ryžou a dezertom v podobe ovocia. Posledná atrakcia, ktorú sme navštívili bola čajová plantáž a neďaleká fabrika, kde sa vyrábajú a predávajú čaje od čierneho, cez zelený a biely z tejto rastlinky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

 

 

Ak mám teda zhrnúť celú dovolenku, bola to jedna z mojich najlepších dovoleniek, splnilo to všetky moje očakávania, zažila som to čo som chcela – surfovať, jesť len výborné pikantné vegánske jedlá, piť kokosovú vodu na prázdnej pláži s oranžovým pieskom, kŕmiť zvieratká, jazdiť tuk-tukom, nakupovať exotické ovocie a koreniny na miestnom trhu, vyskúšať ajurvédsku masáž, spoznať inú kultúru… Mnoho vecí som však za tie necelé 2 týždne nestihla vidieť a zažiť, a je veľmi pravdepodobné, že ešte tento rok moja jesenná dovolenka bude opäť na Srí Lanke, uvidíme teda, čo život prinesie. 😀